Špaková lady

Autor: Michal Ružovič | 27.3.2014 o 20:35 | Karma článku: 6,32 | Prečítané:  1051x

Neviem, čo to bol za hlúpy nápad, zapáliť si podvečer pred hlavným vchodom do Polusu. Asi to bolo celodenným nedostatkom nikotínu a celkovo ubíjajúcim dňom, že som si prosto musel vychutnať cigaretku ešte pred tým, než vstúpim dnu. A pri tom dobre viem, že na takýchto miestach sa to neoplatí. Nie len pred Polusom, pred akýmkoľvek miestom, kde je taký frekventovaný pohyb ľudí. Lebo to je ako postávať s kusom voňavej šunky na území divých mačiek.

Došlo mi to príliš neskoro. Na chvíľu som však mal šťastie. Nebol som totiž jediný, kto sa nechal premôcť svojim zlozvykom. Videl som, ako sa nenápadne, dokonca s istou dávkou ľahkosti, prikradla k bafkajúcemu páriku na lavičke. Párik to bol veľmi strojený, takže neúspech bol viac než jasný. Hneď som započal ochranné opatrenia, keby to chcela skúsiť na mňa. Rýchlo som ďobal do mobilu, vytáčanie som ale zrýchliť nedokázal. Mierne som sa pootočil do strany, preč od nej. Ale nie príliš, nechce som v nej vzbudiť pocit, že ňou opovrhujem. To nie, taký nie som. Chápem, že aj dobrých ľudí môže postihnúť zlý osud.

Blížila sa. Potichu. Kradmo. Niekde v periférii môjho zraku. Keď príjemca môjho hovoru zodvihol, radosťou som až poskočil a nechcene pozrel na ňu. Venoval som jej zaneprázdnený pohľad a víťazný úsmev. Priskoro. Prevrátila očami, otrávene vydýchla a pokrčila postavu tak, aby reč jej tela vyslala jasný signál: "Dúfam, že budeš stručný! Nemám čas tu postávať a čakať, kým dotelefonuješ. Ale nemysli si... Neodídem, kým nezískam, čo chcem!" Mala na sebe zničené tenisky, džínsy, ktoré nevideli pračku už veľmi dávno a mikinu, ktorá ju sotva mohla zahriať. Mastné vlasy jej padali do očí obtiahnutých uhlíkom z predvčera. Pre sexy pohľad nebojácnej šelmy si dozdobila viečka žiarivo modrým očným tieňom, ktorý sa jej stihol (zrejme pri častom gúľaní očami) otlačiť až pod obočie.

Kým som žasol nad týmto sebavedomým zjavom, môj hovor nečakane rýchlo skončil. Neochotne som odložil telefón a vydal sa napospas osudu. Pozrel som na ňu pohľadom "Tak čo?", čím som ju vyzval, aby vyjadrila svoju požiadavku.

"Dáte mi, prosím vás, jednu cigaretu?" prehovorila zázračným chrapľavým hlasom a tým najotrávenejším tónom, ktorý dokázala vyprodukovať. Isto si to dlho nacvičovala.

Z ničoho nič mi napadlo, že mám možno ešte jedno eso v rukáve. Čo sa mi už o pár sekúnd javilo ako totálna volovina.

"Ale ja mám iba šúlané." povedal som, akoby to bolo fuj fuj, pod úroveň urodzenej panej.

Znova zagúľala očami, zvesila plecia akoby som ju nevýslovne obťažoval i riekla: "To mi je úplne jedno! Ja si šúlam zo špakov, čo tu pozbieram."

"Nech sa páči." Už som jej zahanbene tlačil do ruky cigaretu.

Ešte raz si ma premerala pohľadom. "Dík!"odvetila, nie veľmi nadšene. Otočila sa a odišla na lavičku k svojmu lordovi a igelitkám, plných jej jediného bohatstva.

Napriek všetkému, vždy keď si na jej slová spomeniem, zjaví sa mi na tvári úsmev. Len tak, ani neviem prečo :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Galkova kauza odpočúvania trvá roky, súdy ju nechcú riešiť

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.


Už ste čítali?