Táto krajina nie je pre starých...ani pre mladých, ani pre nikoho

Autor: Michal Ružovič | 16.3.2014 o 0:04 | (upravené 16.3.2014 o 15:15) Karma článku: 7,93 | Prečítané:  322x

Bol štvrtok večer. Moja kamarátka z detstva prišla ku mne na dohodnuté posedenie pri pohári vínka. Aby som bol úprimný tých pohárov bolo samozrejme viac, ale tak to už býva keď sa dvaja najlepší priatelia stretnú, lebo si potrebujú vyrozprávať svoje zážitky, skúsenosti a problémy. Týmto milým spôsobom ich zdieľame a aspoň na chvíľu sa nám uľaví, keď jeden druhému dáme za pravdu a pohľadíme svoje duše vzájomným pochopením. Pri druhej fľaši sa naše problémy minuli a prešli sme s trochu zahmlenými mysľami na obligátne úvahy nad naším celkovým neštastím a nespokojnosťou v živote. Prišli sme na to, že spoločným menovateľom je v tomto prípade zrejme náš štát. Naša rodná krajina.

Obaja máme pomerne dobrú prácu, ona dokonca dve. Napriek tomu sa nám žije ťažko.

Nakúpiť si oblečenie (nie z rozmaru, ale z nutnosti) je vzácnosť, ktorú si doprajeme raz za čas a potom trpíme následky až do ďalšej výplaty. A to ani jeden z nás nenakupuje v nóbl obchodoch, naopak na handry a obuv chodíme k tým najlacnejším "značkovým" predajcom a len zriedka kúpime tovar, ktorý nie je vo výpredaji alebo inak zľavnený. Nákupy len pre potešenie sme už dlho nezažili.

V potravinách kupujeme radšej lacné produkty, i keď sú plné kadejakého nepotrebného a umelého humusu. Hold, bio je stále prilíš drahé a tak treba prispôsobiť aj kuchyňu tomu, na čo máme. Človek by si rád sem tam pripravil nejakú chutnú "exotickú" delikatesu, no radšej si to rozmyslí, keď si preráta koľko času a peňazí by ho stálo zháňanie potrebných surovín. To si môžem ísť radšej kúpiť nové tenisky, aj tak sa mi už staré zodrali.

Cestovanie? Ani počuť. Kamarátka si to z času na čas dovolí, keď nájde dobrú ponuku. Pripomínam však, že má dve plnohodnotné práce, kvôli ktorým spáva maximálne 5 hodín denne vrátane víkendov. Kto by jej zazlieval, že si raz či dvakrát do roka dopraje lacnú, nepohodlnú a stresujúcu dovolenku v krajine, ktorú by rada videla? Ja si to dovoliť nemôžem. Ako rátam tak rátam, jednoducho by som nemal na nájom. Alebo na úver. Ani jedno z toho si nemôžem dovoliť vynechať. Pracujem teda od januára do decembra, aby som si mohol v lete vychutnať aspon týždeň "exotiky" na Zlatých pieskoch. Jasné, dalo by sa cestovať aspoň po Slovensku. Je veľa miest ktoré by som chcel navštíviť. Ale videli ste ceny našich hotelov v hocijakom zabudnutom malomeste? Neuveriteľné! Na mojej jedinej pravej dovolenke v Barcelóne som platil za izbu v krásnom apartmáne v centre mesta menej! Ani ten vlak, autobus, či benzín nie je zadarmo. Ani strava. Ani zábava.

Keď sme pri tej zábave - ako často chodíte do kina, divadla, či na koncerty? Lebo ja zavítam do kina tak raz do mesiaca, keď sa pošťastí. A aj to si vyčítam. Nedajboh keď si kúpim v kine tú predraženú kolu. Pukance ani nachos už nekupujem, len to pitie si občas dovolím, inak by som tam za tie dve hodiny uschol. Divadlo a koncerty sú pre mňa priam sviatkom, to už je naozaj iná kategória. Neplatí to na všetky predstavenia, ale na mnohé určite.

O zdravie veľmi nedbáme. Kto má čas chodiť po doktoroch, ktorí by na všetko predpisovali len antibiotiká, o ktorých som ako dieťa ani nepočul, okrem prípadov naozaj veľmi vážnych. Lekári sa už nesnažia pacientov vypočuť a pomôcť. Obviňujú ich doonca z predstierania. Asi preto, že akýsi stanovený časový limit na pacienta ste prekročili vyrozprávaním všetkých svojich zdravotných problémov. Preto už nezostáva čas, riešiť ich. Kto by sa tým zaoberal? Dajte si vitamíny. Nič vám nie je. Ak sa to nezmení, zastavte sa znova. Samozrejme, že keď si nájdete čas, prídete znova, lebo sa nič nezmenilo. Tak vás s neochotou testujú. Neviete na čo, ale hlavne, že vás testujú. Všetky výsledky ukazujú, že ste vlastne zdravý ako ryba, takže ste si všetko vymysleli. Netreba sa nad tým ďalej zamýšlať. Dovidenia a nech sa páči ďalší...

Kamarátka má vďaka druhej práci aspoň nejaké úspory (ale za akú cenu?!). Mne sa o nich ani nesnívalo. Skúšal som, nešlo to. Vyskytli sa náhle väčšie náklady a úspory som musel minúť. Za to mám však skvelý úver, ktorý mi každý deň vyrýva novú vrásku na čele a za pár rokov, keď sa ho možno zbavím (a ak dožijem), sa už v zrkadle asi nespoznám.

A takto by som mohol pokračovať v zozname obrovského množstva vecí, ktoré nám prináša život na Slovensku. Márne by ste hľadali zoznam pozitív. Nešlo by totiž o žiadne výhody, ale štandardy, ktoré by nemal mať človek dôvod vyzdvihovať. Nakoniec, veď ani nie je prečo.

Môj večer s kamarátkou dospel k záveru a vyskytla sa nám myšlienka na odchod z krajiny, hľadať šťastie niekde inde, ďaleko za hranicami. Ja som po tom vždy túžil. Na Slovensku som sa nikdy necítil naozaj spokojne. Nikdy som sa necítil doma. Iste, ísť do zahraničia nie je zárukou lepšej budúcnosti. Nie v každej krajine je lepšie ako tu a každá ma svoje nedostatky. No, pravdou je, že ich je na život nespočetne veľa lepších. Nech si vraví kto chce čo chce. Mám v zahraničí veľa známych a viem, že hovoria pravdu, keď tvrdia, že sa im žije lepšie, že sú spokojneší a šťastnejší. Že začať znova stálo za to. Verím im, lebo im to vidím v očiach a počujem v hlase.

Navrhol som teda, aby si kamarátka zlepšila znalosti cudzích jazykov a potom hor sa do zahraničia. No jej reakcia ma prekvapila. Povedala, že by nikdy nechcela žiť inde. Že chce zostať na Slovensku. Šokovaný som ju žiadal o vysvetlenie, nech mi povie prečo. Čo sa jej na Slovensku tak veľmi páči, že tu chce zostať. Po stručnej rekapitulácií praktických všetkých vyššie uvedených negatív prišla s odpoveďou.

"Lebo som sa tu narodila."

Takí sme my Slováci. Vieme, že nám nie je dobre. Tušíme, že nám lepšie ani nebude. Ale dúfame. Zakrývame si oči a nečinne čakáme na to, čo má príjsť. Čo to má byť to neviem, lebo dôchodok to rozhodne nie je. To bude práve tá najhoršia časť. Koľko spokojných a dobre si žijúcich dôchodcov z radov bežných občanov poznáte? Viete akú almužnu dostávajú? Ja viem, že viete. Pre tých, ktorí nevedia - je to také drobné vreckové na nájom, lieky a chleba so soľou. Preto česť výnimkám, ktoré z tohto šialenstva ušli a možno ani nie tak ďaleko. Veď lepšie je aj u niektorých z našich susedov. I to všetci vieme.

Táto krajina nie je pre starých...ani pre mladých. A vlastne asi pre nikoho. Rozhodne nie pre mňa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dlžník môže prísť o dom, ale neostane bez bývania

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?